Tri dôvody prečo vaše dieťa nie je v „regrese“
Článok je prekladom z originálu:
Three reasons why your child is not “regressing” by Maude Leroux
Pôvodný text nájdete tu: https://atotalapproach.com/2020/12/02/three-reasons-why-your-child-is-not-regressing/
Maude Leroux je terapeutka, ktorá pracuje s viacerými metódami neurovývinového a neurostimulačného charkteru už viac ako 25 rokov. Má bohaté skúsenosti s rozmanitými diagnózami a reakciami počas terapeutického procesu.
Rodiny veľakrát počas intervencie poukazujú na to, že ich dieťa vyzerá, že ide „dozadu“, nie dopredu. Rozumieme, že je to veľmi znepokojujúce, a radi by sme zopakovali, že takéto komentáre nie sú brané na ľahkú váhu. Keď rodiny investujú srdce, dušu, myseľ, čas a financie do intervencie, chcú vidieť výsledky, v ktoré dúfajú, a oprávnene očakávajú pozitívny výsledok. Klienti k nám chodia, pretože chcú, aby sa ich dieťa zlepšovalo v celkovej funkčnosti, od rozvoja akademických zručností až po rozvoj sociálno-emocionálnej oblasti. Je to veľká požiadavka a dokážeme dosiahnuť značnú zmenu s pomocou najnovších technológií, ktoré máme dnes k dispozícii. Tieto technológie ovplyvňujú priamo činnosť mozgu. Vďaka výskumu neuroplasticity sme presvedčení o efektivite intenzívnej intervencie, ktorá je doplnená o týždenné pobyty prispôsobené profilu dieťaťa. Za posledných 19 rokov sme obstáli v teste času a vytvorili sme u mnohých klientov zmeny v celom rade diagnostických kategórií naprieč vekovým spektrom. To neznamená, že máme perfektné odpovede na každú situáciu, ale naučili sme sa, študovali a zažili sme rôzne scenáre, na ktoré sme museli nájsť odpovede. A áno, v práci s klientmi opakovane zažívame otázku „regresu“. Dovoľte mi, aby som to vysvetlila:
Prvým dôvodom, prečo to, čo vyzerá ako regres, v skutočnosti nie je „regres“, je to neurofyziológia. Jednoducho nie je možné, aby sa nervové spoje v mozgu „vrátili“ vo funkčnosti, pokiaľ dieťa neprežilo traumatické poranenie mozgu, má lekársku diagnózu, ktorá zahŕňa degeneráciu dráh nervového systému alebo starnutie. Akonáhle mozog spracováva určitou rýchlosťou, je táto rýchlosť dieťaťu k dispozícii. Dobré dni, keď sledujete dieťa, ktoré chcete mať, je „skutočné“ dieťa, ktoré čaká, kým sa jeho fungovanie stane konzistentným. Ak rodičia presmerujú svoju pozornosť, zvyčajne zistia, že súčasne s „regresom“ konkrétnych zručností, dochádza aj k ďalším zmenám. Ide o dočasnú situáciu, ktorá ustúpi, akonáhle sa nervový systém adaptuje na všetky nové zmeny, ktoré je potrebné uskutočniť.
Druhý dôvod spočíva v povahe typického vývoja. Deti, ktoré sa vyvíjajú neurotypicky, prirodzene prechádzajú rastovými špurtmi, počas ktorých sa náš malý „anjelik“ na určitý čas prestane byť „anjelikom“. Počas rastu sa stimulujú špecifické cesty na integráciu, čo spôsobuje chvíľkové „premiešanie“ „známych“ s cieľom stretnúť neznáme. To je znepokojujúca situácia pre vyvíjajúce sa dieťa, ktoré tiež bojuje za vlastnú autonómiu a nezávislosť. Na chvíľu sa cítia ohrozené, kým sa „staré“ aj „nové“ nespoja do novej nájdenej sily a schopnosti. Keď deti prechádzajú programom založeným na stimulácii mozgu, tieto fázy „poprehadzovania“ sa vyskytujú aj vo vyššom veku, kde si nikto nemyslí, že „rastový špurt“ je roztomilý. V dôsledku toho, že deti nadobudli inteligenciu (sú staršie), sa od ich správania očakáva viac. Dieťa však v zásade musí prejsť týmito rastovými obdobiami, aby získalo pôdu pod nohami, takže áno, dočasne to môže vyzerať, že sa správanie dieťaťa zhoršuje, ale v skutočnosti sa vzhľadom na vek a inteligenciu dieťaťa cíti horšie ako neurotypické dieťa, ktoré prechádza zmenami v mladšom veku. Deti nechápu, prečo sa cítia byť mimo kontroly. Uspokojiť očakávania ostatných je pre nich rovnako nepolapiteľné, ako pre rodičov nepochopiteľné. Vzhľadom na zvýšenú náročnosť staršieho veku a štádia môžu tieto fázy trvať dlhšie, ako keby sa to stalo v neurotypickom veku, aj keď nie to vo všetkých prípadoch.
Rodiny niekedy poznamenávajú, že namiesto toho, aby ich dieťa získalo zručnosť, tak ju „stratilo“. Tretí dôvod možno tiež vysledovať do neurotypického vývoja. Pamätáte si, keď vaše neurotypicky sa vyvíjajúce dieťa hovorilo niekoľko slov a keď začali prvýkrát chodiť, na chvíľu prestali hovoriť? Potom, čo zvládli chôdzu, rozprávanie sa vrátilo? Stáva sa to preto, že mozog sa zbavuje aj starých prepojení v rôznych oblastiach, čo je nevyhnutný krok pred integráciou novej zručnosti, keď môžeme vykonávať viac úloh súčasne a samostatne.
Intervencia s vysokou frekvenciou a vysokou intenzitou môže mať tieto dočasné komplikácie a rodinám to od začiatku jasne vysvetľujeme a pozývame ich, aby sa s nami podelili o túto cestu objavovania. Často konzultujeme, posielame videá domov a uisťujeme sa, že rodiny rozumejú procesu svojho dieťaťa na každom kroku. Je to časový a finančný záväzok, ale čas, ktorý dieťaťu v dlhodobom horizonte ušetríte, aby sa neskôr cítilo, že má svoj život pod kontrolou, cítilo sa kompetentné a menej v strese. Stojí to za to. Môže to byť niekedy nepríjemné, ale žiť každý deň s priemernou až vysokou inteligenciou a neschopnosťou zvládať nároky primerane očakávaniam, je ešte drsnejšie. Ďakujeme každej rodine, že nám pomohla naučiť sa to, čo sme potrebovali, aby sme aj my boli dnes silnejší a múdrejší. Ich viera v nás bola nástrojom pri vytváraní zmeny tam, kde bola zmena potrebná.
Maude Leroux